História šperku

Šperky používajú ľudia od nepamäti. Zdobenie sa šperkami má dlhšiu históriu, než samotné obliekanie. Prehistorickí ľudia na výrobu šperkov používali všetko, čo im okolité prostredie - teda príroda, ponúkala.

Šperk mal mnoho podôb a záležalo len na fantázii tvorcov, ako šperky vyzerali. Zdobenie však nebolo doménou iba žien, v dávnych dobách sa šperkami zdobili aj muži. Pravdou bude, že kvetinový šperk skôr bol vyhradený predovšetkým ženám.

Ozdobou a teda aj šperkom, mohla byť v prípade muža tiež jazva na tele po boji, piercing, alebo tetovanie. Aboriginci z Austrálie majú svoje tetovanie ako symbol príslušnosti k etniku. Dnešní ľudia majú tetovanie predovšetkým pre efekt. Stále ale ide svojím spôsobom o šperk.

Body-painting, alebo ak maľba po tele, je dnes módne záležitosť. V prehistórii to bola jedna z mála možností, ako pomocou hliniek vyjadriť svoje emócie a celkovo sa skrášliť. Šperky z peria, z plodov, z kosti, drevené - to všetko pretrvalo do dnešných dní.

Šperky z prírodných materiálov boli postupne dopĺňané bronzovými. Šperky z drahých kovov, teda šperky zlaté, či šperky strieborné, sa v našich zemepisných šírkach začali vyrábať až v stredoveku.

Jedným z dôvodov boli aj veľké náleziská drahých kovov. Zlato v Jílovom pri Prahe a Striebro v Kutnej Hore. Predovšetkým doba Karola IV (České korunovačné klenoty, Koruna, Jablko, Žezlo,

Svatováclavský meč a korunovačný kríž - vôbec najdôležitejšie klenoty českého štátu) a tiež doba Rudolfínska, priala šperkárstvu a tým aj rozvoju cechu zlatníckeho.

Hneď od začiatku sa šperky osadzovali kameňmi.

Najprv neupravenými drahokamamy a polodrahokamamy, ktorým bola prisudzovaná nadprirodzená moc, poväčšine liečebná. S nástupom nových technológií tiež brúsenými kameňmi.

Po vynáleze diamantového výbrusu roku 1919 (Marcel Tolkowski) sa lesk diamantu natoľko zdokonalil, že sa šperky (náušnice, čelenky a náhrdelníky, tak aj závesy a prstene), začali hojne osadzovať aj briliantami.

(Briliant vznikne brúsením diamantu). 20. storočie prinieslo šperky z ušľachtilých materiálov. Šperky z tombaku, z alpaky, z chirurgických ocelí, z dentálnych drôtov či smaltované šperky. Najznámejšie typicky slovenské šperky sú šperky z granátu.

Poslanie šperku

Šperky vedľa výlučne zdobného poslania, boli často symbolom určitého spoločenského postavenia, moci a bohatstva. Jedno zo základných rozdelení šperkov je nosenie na tele a na oblečení.

Šperk tak sformoval štýl obliekania a tiež sa niekedy priamo stával súčasťou odevu. Boli to rôzne slávnostné reťaze, retiazky a ovesy.

Vedľa šperkov nosených na tele, ako napríklad korále z perál či z kameňov, retiazky, náhrdelníky, závesy, medailóniky, náramky, pásy, korunky, čelenky a diadéme existujú aj šperky vyslovene úžitkové. Napríklad ihlice, spony do vlasov a hrebene.

Šperky mávali a v mnohých ohľadoch aj sú stále nositeľom najrôznejšieho poslania. Amulety, talizmany, kamene:, či a náboženskou symbolikou v podobe krížikov a rôznych hviezd.

Samotnou kategóriou šperkov sú prstene. Prsteň bol vždy hojne nosený mužmi. Rodové prstene, ktoré sa dedia z generácie na generáciu, sú typickým príkladom.

Najmä muži používali pečatný prsteň s otáčacím kameňom, na ktorého hornej strane býva kameň, kdežto na spodnej strane intaglie na účely pečatenia. Pečatný prsteň bol symbolom mužskosti a vedúcej úlohy v rode alebo spoločenstve.

Šperk ako spoločenská záležitosť

V dnešnej dobe nosenie šperkov stále ostáva spoločenskou záležitosťou. Jeho paleta je ale pestrejšia. Briliantový náhrdelník, náušnice, brošne, prstene či čelenky budú vždy známkou príslušnosti k vyšším vrstvám.

Žlté zlato, reťaze a mohutné barokové prstene nosia v dnešnej dobe predovšetkým ľudia, patriaci do svetskej spoločnosti.

Všeobecne sú dnes v obľube predovšetkým šperky z bieleho zlata a šperky z chirurgickej ocele.

Hojne je tiež rozšírená kvalitná bižutéria. Avantgardná spoločnosť naopak vyhľadáva umelecký šperk čí ateliérový šperk. Skrátka šperk s nezameniteľným rukopisom autora.

Šperk sa v mnohých prípadoch stal zberateľskou vášňou vyhranených osobností. Posledné storočie zostáva šperkársky sortiment vcelku rovnaký. V obľube sú predovšetkým náušnice,

brošne, náhrdelníky, prívesky, korále rôznych dĺžok, prstene a náramky. Z výslnie záujmu sa stiahli - zrejme len dočasne, ihlice do vlasov, retiazky na hodinky, filigrány a kamene.

Šperk nie je len súčasťou kultúrnej histórie a módy, ale aj sociálnych pomerov. Potreba spoločenských stykov na všetkých úrovniach, viedla k zvýšenej spotrebe šperkov. Vznikol tak špecifický odbor - bižutéria.

Táto sa pokúsila naplniť spoločenskú objednávku po kvalitnom, ale pritom lacnom šperku. Išlo predovšetkým o to nahradiť drahé a často aj nedostupné materiály lacnejšími náhradami.

Napríklad zlato tombakom, striebro alpakou, karibskú či tahitskú perlu perlou umelou. Brilianty boli nahradzované moissanitu či zirkónom alebo priamo sklenenou výplňou (šatonov), v ktorých predovšetkým vynikajú Swarovski či Preciosa.

Bižutéria býva niekedy nespravodlivo podceňovaná. Pritom ide o odvetvie, v ktorom máme dlhoročnú tradíciu a vo svete je slovenská bižutéria považovaná za punc kvality!